A FLEETING STIMULUS OF PERMANENCE

•

A fleeting impulse of permanence

I'm becoming more and more aware of speed. The speed at which life moves and how things happen/change. I feel like I'm not keeping up, that I'm missing something, that I can't control that speed. Out of fear of this speeding and out of doubt if it is okay if I am not in a hurry to reach any goal, I get out of the rut, slow down and stay still. I'm not waiting for anything. I want to live in the moment until it expires. Maybe I'm avoiding something with this, something I'm not acknowledging. But this is how I feel in the here and now, in these places, and I'm not letting myself get pulled into that blind darkness of my mind again.
I listen to the sounds, I see the images, and the touch of the wind goes straight to the bone, but I gain this strange sense of energy.
In the chaos I find peace, in the noise I find a fleeting impulse of permanence and I create a kind of harmony of being that keeps me alive.

_____________________________________________________________________________________________________________________________________

Prchavý podnet stálosti

Čoraz viac si uvedomujem rýchlosť. Rýchlosť akou plynie život a ako sa veci dejú/menia. Mám pocit, že nestíham, že mi niečo uniká, že tú rýchlosť nedokážem ovplyvniť. Zo strachu z tohto ubiehania a z pochybností, či je v poriadku , keď sa nenáhlim za žiadnym cieľom, vychádzam z toho vyšliapaného kolobehu, spomaľujem a zostávam stáť. Na nič nečakám. Chcem žiť v danom momente, kým vyprchá. Možnože sa týmto niečomu vyhýbam, niečomu čo si nepriznávam. No takto to cítim tu a teraz, na týchto miestach a nenechávam sa znovu zatiahnuť do toho slepého temna mojej mysle.

Počúvam zvuky, vidím obrazy a dotyk vetra ide priam do špiku kosti, no nadobúdam ten zvláštny pocit energie.

V chaose hľadám pokoj, v hluku hľadám prchavý podnet stálosti a vytváram si akúsi harmóniu bytia, ktorá ma drží nažive.

2023